Máme aj fejsbúk :)

APPETIZING
ADVENTURES
-
COOKBOOK
Chcete dostávať informácie o všetkých našich potulkách?
Naposledy pridané
Archív
Najčastejšie hľadané

Poľana - na druhý deň


Unavený, ležiac v posteli, potom ako som sa riadne natlačil večerou, moje nohy dali výpoveď. Kráľova hoľa definitívne spôsobila zánik sily v mojich dolných končatinách a len málo naznačovalo tomu, že na druhý deň vystúpime na Poľanu. Nastavil som budík na 06:30 hod. a zaspal ako dudok.

Z tepla periny ma vyduril nepríjemný zvuk, ktorý signalizoval, že sme spali vyše osem hodín. Na polovicu prebudený som vstal. Nohy sa prihlásili do služby. Jemne oťažené, ale predsa v solídnom stave. Tak ako včera, aj dnes dostanú poriadnu nálož. Nevadí, veď je to posledný deň našej krátkej dovolenky, nie je sa prečo šetriť. Po klasických ranných rituáloch sme si s Luckou pobalili svoje caky-paky a zakuklili sa do našej zimnej výstroji. S myšlienkou, že tak chladné ráno ako bolo včera byť už predsa nemôže, mi pri pohľade na stupeň teplomera zmrzla riť. Bolo mínus desať a pol.

Svoj výstup na Poľanu sme si naplánovali z parkoviska Demänovskej jaskyne slobody. Pôvodne sme plánovali spraviť okruh a vrátiť sa cez Sinú naspäť, tento kopec je však počas zimy z dôvodu ochrany prírody uzavretý. A tak sme sa späť k autu dostali po tej istej trase. Vyľudnené parkovisko ponúkalo množstvo príležitostí pre zaparkovanie našej krabičky. Opäť, na pomalé prípravy nebol čas, a tak sme sa od parkoviska (820m) vydali smer Mikulášska chata (1135m) – Tri vody (1375m) – Sedlo Poľana (1840m) a prešli až na samotnú Poľanu (1885m). Celkovo nás čakal úsek dlhý takmer 17 km s prevýšením 1 050 metrov.

Na Mikulášsku chatu to podľa smerovníka malo trvať hodinku desať. Zasneženou cestičkou, ktorá od svojej druhej polovice viedla lesom, sme sa miestami trochu poguľovali. Teda, ja som hádzal do Lucky snehové gule, ona nadšená veľmi nebola. Radšej triasla vetvičkami a vytvárala tak dojem sneženia. Asi aj preto nám to na chatu trvalo vyše jeden a pol hodiny. Čo už. Spomienky na detstvo sú tie najkrajšie.

Od chaty k Trom vodám sa zo začiatku išlo cez turistickú oblasť. Množstvo hotelov sa pripravovalo na Silvestrovský nápor, v ich okolí prebiehali zimné údržby. Po dvadsiatich minútach sme sa konečne dostali do husto zasneženého lesa, ktorý akoby bol vytrhnutý z rozprávky. Tu sme už boli vyguľovaní, a preto sme miesto váľania sa v snehu, radšej fotili prírodu pod snehovou pokrývkou. Práve vďaka nej nám cesta k ďalšiemu smerovníku ubehla ako voda.

Od Troch vôd už začínalo pásmo kosodreviny. Značky boli dobre viditeľné asi len prvú tretinu cesty, potom sa namaľované na kameňoch, strácali pod snehom. Za úspešné dosiahnutie vrcholu vďačíme náhode a turistovi, ktorý išiel deň pred nami. Zrejme dokonale poznal danú trasu, pretože cik-cakovo vychodený chodník, miestami presne lemoval zopár značiek, ktoré neboli pokryté snehom. Výhľad na Vysoké Tatry bol odtiaľto úžasný.

Tesne pod hrebeňom sme obuli mačky. Povrch bol zľadovatený, nemalo význam riskovať. Paradoxne tým, že bola trasa rozmanitá, sme sa necítili vôbec odpálení, tak ako pri výstupe na Kráľovu hoľu deň predtým. Počasie nám prialo, ale bolo už viac zatiahnuté a fúkalo ako zbesnené.

V sedle Lucku dokonca odfúklo. Teda skoro. Ona tvrdí síce opak, ale sem tam ju to hodilo do strany. Dlho sme preto nerozmýšľali a postupovali ďalej na vrchol Poľany. Vietor nám usilovne bomboval sneh priamo do očí, miestami som si pripadal ako na polárnej expedícii. Akurát bez okuliarov (pzn. kúpiť si okuliare).

Výhľad hore bol úžasný. Áno, iste. Aj preto, že už sme sa v tom vetre nemuseli trepať ďalej, ale samozrejme najmä vďaka tým horám navôkol. Pohľad na hlavný hrebeň Nízkych Tatier bol akoby z prvej rady, pohľad na hrebeň tých Vysokých zas ako na dlani.

Spravili sme zopár fotiek, pokochali sa okolím a zrýchleným tempom sa vydali pod hrebeň. Tam až tak veľmi nefúkalo a mohli sme sa v kľude najesť. Ako inak, krajcami chleba lepenými paštétou a šunkou. Pri Mikulášskej chate sme už cítili, že máme dosť, na parkovisku sme to už vedeli na 100%. A dnes?

Žijeme. Teda nemyslím to melodramaticky, chcem povedať že žijeme z prenádherných spomienok na úžasné dva výstupy. Výstupy, ktoré tak ako telu brali energiu počas ich trvania, tak nám ju viacnásobne dodávajú pri fungovaní počas bežného dňa. Neveríte? Vyskúšajte a zistíte, že mám pravdu.

Copyright © 2017 by Na potulkách.sk. Všetky práva k článkom a fotografiám vyhradené

info(zavinac)napotulkach.sk