Máme aj fejsbúk :)

APPETIZING
ADVENTURES
-
COOKBOOK
Chcete dostávať informácie o všetkých našich potulkách?
Naposledy pridané
Archív
Najčastejšie hľadané

Menej je niekedy viac!


V povahe ľudí bolo a stále je dosahovať vždy viac, byť silnejší, byť krajší, byť rýchlejší, byť bohatší. Preto väčšina z nás, ktorí máme radi turistiku, trávime svoj voľný čas v tých najvyšších a najkrajších kopcoch. Pre menej náročných sú to slovenské Tatry, európske Alpy alebo Kaukaz, pre tých úplne najnáročnejších zas africké Kilimandžáro, ázijské Himaláje, či americké Andy. Tento víkend sme si s manželkou povedali, že niekedy menej je viac a tak sme sa vybrali do Malých Karpát. Do malebnej obce Doľany neďaleko Častej – Papierničky, ktorá je známa najmä svojím neskutočne kvalitným a chutným vínom. Táto obec bola naším štartovacím poľom smerom na Vápennú, tretí najvyšší vrch tejto oblasti. Naša sobotná trasa bola síce chudobnejšia na celkové prevýšenie (spolu 749m), avšak bohatá na rozmanitú prírodu, svoju celkovú dĺžku (19,35km) a miestami zahmlené výhľady na celé Malé Karpaty. Veľkou výhodou tejto oblasti oproti Vysokým Tatrám je fakt, že v Malých Karpatoch sú turistické chodníky veľmi dobre značené a smerovníky sú takpovediac na každom kroku. Celkovo sme ich napočítali sedem: Ďoľany (245m) – Zabité (395m) – Nad Jarkami (490m) – Sklená Huta (425m) – Sklený vrch (460m) – Mesačná Lúka 670m) – Vápenná Roštún (752m).

Auto sme nechali zaparkované na konci obce, takmer na začiatku turistického chodníka, ktorý má svoj oficiálny začiatok v strede obce. Pred značkou "zákaz vjazdu motorovým vozidlám" som si uviazal šnúrky, letmo skontroloval obsah ruksaku a s Luckou sme sa vydali smer Vápenná.

Prvý úsek po Zabité vedie po asfaltovej ceste, ktorá zabezpečuje prístup pre zásobovanie zhruba troch chát. Je to veľmi príjemný úsek, málo frekventovaný čo sa áut týka a veľmi dobre presvetlený. Trvá približne hodinu, za ktorú sme zvládli takmer 4 kilometre. Potom sme sa už začali pohybovať po lesnom chodníku, dosť širokom, určenom aj pre potreby cyklistov. Ďalšou obrovskou výhodou Malých Karpát je dômyselná sieť cyklistických trás, ktoré sú medzi sebou optimálne prepájané a ponúkajú množstvo príležitostí pre váš horský bicykel.

Od Sklenej huty sa začína terén viac kľukatiť, pridá na strmosti a vďaka husto nasadeným stromom vytesní cyklistov na vedľajšiu koľaj. Napriek tomu, že bolo pol jedenástej doobeda, a áno bolo síce pod mrakom, mali sme však dojem akoby bolo už večerné zore. Hustota lesa je tu miestami naozaj úžasná, rovnako tak ako Mesačná Lúka, ku ktorej sa dostanete po takmer 11 kilometroch.

Tu začína veľmi zaujímavá pasáž cesty, ktorá pripomína miestami prechod kosodrevinou a miestami prechod skalistými tatranskými chodníkmi. Počas našej prítomnosti bola lemovaná palinou a inými invazívnymi rastlinami, preto najmä alergici môžu mať v letnom období menší problém pri zdolávaní tejto poslednej časti túry.

Ale pozor! Skúste to vydržať, pretože v samom cieli je výhľad naozaj krásny. Nám ho trochu spestrila hmla, ale pri zostupovaní sa nám odokryla prenádherná scenéria západnej časti Slovenska.

Pokiaľ nie ste odkázaní na auto tak, ako sme boli my, odporúčam prebehnúť na opačnú stranu do obce Sološnica a ďalej do Plaveckého Podhradia, ktoré ponúka pohľad na kedysi majestátny Plavecký Hrad. Po približne hodinke kochania sa krásou karpatských končiarov sme sa s Luckou otočili a vrátili späť rovnakou trasou k nášmu autu.

Spokojní a pomerne unavení sme to celé zvládli za necelých šesť hodín. Viem, neboli to majestátne a mohutné končiare tatranských hôr, ale pri pohľade do spätného zrkadla som sa len utvrdil v tom, že príroda je krásna vo všetkých svojich podobách a veľkostiach. Preto mi na záver neostáva nič iné, len vrelo odporučiť návštevu tejto malebnej časti Slovenska.



Copyright © 2017 by Na potulkách.sk. Všetky práva k článkom a fotografiám vyhradené

info(zavinac)napotulkach.sk